Ako dieťa som dostala na narodeniny pokladničku v tvare rúžového prasiatka. Bola celá hlinená s malým úzkym otvorom na mince na chrbte prasiatka.
Ako sa patrí tak pri darovaní aj mne do prasiatka krstná mama hodila zopár korún. Vtedy ešte neboli eurá, ale koruny a mali veru celkom slušnú kúpnu silu.
Potriasla som prasiatkom a nádherný zvuk štrngajúcich peňazí mi učaroval. Prasiatko putovalo do detskej izby na čestné miesto na polici. Hneď vedľa kníh od Marka Twaina a pri milovanom diele- Anna zo zeleného domu .
Každý deň, hneď po zobudení so opatrne vzala prasiatko do ruky, potriasla som ním, aby som sa uistila, že dnu sú peniaze.
Každú korunu, ktorú som dostala od rodičov, alebo od babky som hneď odniesla do prasiatka.
Prasiatko utešene naberalo na váhe a ja som bola zvedavá, koľko peňazí v ňom bude.
- Kúpim si bicykel
- Kúpim si lyže
Každý deň sa menil cieľ môjho sporenia! Knihy, hračky, zvieratká- všetko som veru chcela.
Konečne prišiel deň D . Prasa plné na prasknutie a ťažké neúrekom . Bolo mi ľúto ho rozbiť!
Kladivkom dostalo po chrbátiku a rozsypalo sa na drobné kusy.
Nepamätám si žiaľ dnes koľko tam bolo peňazí, ale isté je, že som si za ne kúpila krásny červený bicykel značky ESKA. Či mi len deti na ulici závideli !
Aj mojim deťom som po rokoch kúpila presne také prasiatko- šetrili si na výlety, na záľuby. Tešili sa rovnako ako ja ,že prasiatko naberá na váhe. Presne ale vedeli, koľko je v prasiatku peňazí. Na začiatku si totiž odvážili prázdne prasa. Odvážili si aj desať rovnakých mincí, ktoré vhadzovali do prasiatka a tak jednoduchým výpočtom vedeli približnú sumu peňazí v pokladničke.
Doba sa zmenila. Moji vnuci tiež majú pokladničku prasiatko- ale s počítadlom stavu na vrchu. Po vhodení mince im pripočíta jej hodnotu a ukáže sumu. Nechcú bicykel- chcú mobil. Iná doba !