Každá žena chce byť vo vzťahu so skvelým mužom. Z románov a zamilovaných filmov poznáme mužov, ktorí nám pripadajú ideálni a presne s takými by sme chceli žiť. Je to ale realita? Naozaj na svete existujú takí muži, akých vidíme na filmových plátnach alebo o ktorých čítame?
Ja osobne si nemyslím, že je to realita, pretože každý človek – žena alebo muž – má svoje chyby. Ak niekoho milujeme a chceme s ním stráviť celý náš život až do úplného konca, mali by sme sa človeka naučiť rešpektovať takého aký je. Avšak, niektoré ženy si kladú otázku – dokážem prevychovať svojho manžela alebo partnera? Taká žena, ktorá chce vychovať alebo prevychovať, zmeniť svojho priateľa alebo muža, by mala byť so sebou spokojná, mať sa rada a rovnako aj svoj život. Avšak, aj napriek tomu si nemyslím, že je vhodné snažiť sa niekoho zmeniť. Ak sa budeme snažiť niekoho od základov zmeniť, budeme chcieť z daného človeka vytvoriť niekoho, kým vlastne ani nie je, môže to iba zbytočne viesť k problémom. Vzťah totiž nie je o tom, aby sme nášho partnera menili, pretvárali jeho osobnosť, ale o tom, aby sme sa naučili rešpektovať ho a ľúbiť ho so všetkými jeho chybami. Na začiatku vzťahu by sme si však mali ujasniť, čo jeden od druhého vyžadujeme, zistiť, čo vyhovuje tomu druhému a porozprávať sa o tom, ako si vlastne navzájom predstavujeme spoločný život.
Kde chceme bývať, či chceme mať veľkú rodinu alebo či dávame prednosť peniazom a budovaniu kariéry. Vzťah je predovšetkým o komunikácií a nejaké prevychovanie dospelého človeka zmysel nemá. Zbytočne sa takto iba oberieme o šancu na skvelý život s mužom, na ktorom sa nám v podstate všetko páči, iba sme odmietali tolerovať jeho drobné chyby a túžili sme z neho mať ideálneho manžela, ktorého by nám každá žena závidela. Mali by sme si uvedomiť, že muži, ktorí sa objavujú na televíznych obrazovkách vo filmoch, nie sú reálni a o takých môžeme iba snívať. Ale je na tom niečo zlé? Vôbec nie. Zasnívajme sa, zatúžme, ale nenechajme sa uniesť a v neposlednom rade sa nesnažme meniť nášho partnera. Ľúbme ho takého aký je a nebudeme ľutovať.
No nie je na to stavané, a tak čo vydrží jeden jedinec. Druhý to jednoducho nedá. A s pravidelne sa opakujúcimi údermi do hlavy ako v prípade boxu je to len otázka času kedy sa niečo stane. Mozog totiž neprilieha k ľudskej lebke. Tento priestor je vyplnený tekutinou a v prípade úderu si celú situáciu môžete predstaviť tak že, mozog sa správa akoby bol balón. Skutočne veľmi jednoducho vysvetlené, sa pri opakovaných úderoch mozog udiera o steny vašej lebky. Pričom následkom toho vzniká krvácanie a rôzne mini otrasy vašeho mozgu. Spočiatku sa pritom nemusí jednať o nijak zásadnú zmenu zdravotného stavu a tak si to nevšimnete možno aj rok dva. Inokedy zasa stačí jeden dobre mierený úder a môžete si byť istý že to nerozchodíte len tak. Ak vôbec. 
Preto je ťažké nájsť akýkoľvek argument prečo áno, pre tento šport. A naopak nieje problém nájsť stovky argumentov prečo nie. V tomto prípade je absolútne jedno či sa tu budeme baviť o profi či len o miestnych amatérskych zápasoch. Ba dokonca vôbec nehrá rolu či bola alebo nebola použitá prilba. Suma sumárom sa to nakoniec celé zráta a na sklonku života príde účet za život. A nie každý bude zrejme s vyúčtovaním spokojný. Ale čo narobíme. Svoj osud si každý vyberá sám. A preto si aj vy dobre premyslite na aký druh športu sa nakoniec dáte. Zdravie máte iba jedno.
